Ťažko hľadať príčiny toho, čo nás teraz trápi. Asi to bude v našej povahe. Južanskej povahe. Hovorí sa o nás, že sme impulzívny, emotívny, neracionálny atď. Ďaleko od pravdy to nie je. Veď posledná vec, čo sme svetu dali je Aténska demokracia či Sokratove a Aristotelove múdrosti. Odvtedy sme žili pod nadvládou Rimanov a neskôr Osmanských Turkov. Ani náš novodobý Grécky štát za veľa. Samé prevraty a nepokoje a nešťastné posledné roky.
Ten príbeh už všetci poznáte. Vláda, aby sa udržala pri moci, nám postupne darovala viac a viac. V zmysle sociálneho štátu. Tým sa len zvyšoval štátny dlh, ktorý zatĺkali aj pred Bruselom. A keď sa to prevalilo spôsobilo to lavínu.
Ja sám som si na ten luxus zvykol tak ako každý. Veď dostával som ako úradník na Ministerstve Životného Prostredia 13. a 14. plat, mal som pracovnú istotu, výborný plat a mohol som dva mesiace byť na platenej dovolenke. Čo viac si človek môže priať?
Tak ako všetci som si žil v ružovom krásnom sne. Brali sme to ako samozrejmosť, keďže to začalo ešte u našich rodičov. A zrazu zazvonil budíček a zobudili sme sa do reality. Prirovnal by som to čo sa nás stalo k situácii, ktorá by nastala, keď ste zvyknutý roky si kupovať čokoládu a zrazu z obchodu vymiznú. Tiež by ste určite boli rozhorčený, lebo ste si zvykli na to, že si dáte jednu čokoládu po večeri. A zrazu nemáte žiadnu. Tak sa hneď zaujímate, čo sa stalo a snažíte sa nájsť vinníka za Vašu stratu.
Ako aj štát, tak aj my z jedného dňa na druhý sme museli radikálne zmeniť náš rozpočet a životný štýl, kvôli našej strate, našej „čokoláde“. Aj ja, veď som prišiel o dva platy, o mesiac dovoleniek, ktoré som mal naplánované a aj môj plat sa zmenil o 10%.
Som jednoznačne rozčúlený, ale viem, že ten dav, ktorý demonštruje na uliciach, len zhoršuje situáciu. V Gréckych bájkach rozzúrený dav zvyčajne donúti odstúpiť arogantného a zlého kráľa, ktorého nahradí spravodlivý nástupca. Lenže dnešná realita je iná. Síce sme už jedného „kráľa“ vyhnali, nastúpil ďalší, ktorý pripravil spomínané opatrenia, aby napravil chyby predchádzajúcej dynastie. Ale to sa obyvateľstvu nepáči a tak ho chcú zvrhnúť. Ak by ho vyhnali, dostal by sa na trón ale ďalší, ktorý bude musieť spraviť ešte drastickejšie úpravy a tak by to v začarovanom kruhu pokračovalo.
Zaujíma ma, aký názov bude niesť tá legenda našich dní v známej spomínanej zbierke. Asi najpresnejší by bol „Tragédi malicherných Grékov“. Každopádne dúfam, že na jej konci bude stáť ponaučenie, ktoré si každý do smrti zapamätá.
Komentáre