Martyho blog

Film prekvapujúco režírovala žena, a síce nemecká režisérka Lexi Alexander, ktorá už v minulosti jeden krátky film o nepopulárnych drsných futbalových fanúšikoch nakrútila. K futbalu sa dostala cez svojho brata, ktorý sám patril k skupine futbalových fanúšikov, alebo „firme“, ako tieto skupiny nazývajú samotní „hooligans“. Ako malú ju brával na futbalové zápasy, kde mala možnosť osobne nazrieť do sveta takýchto fanúšikov. K spísaniu príbehu jej pomohol taktiež bývalý „hooligan“ a súčasný britský spisovateľ Dougie Brimson.

Do hlavnej úlohy bol obsadený Elijah Wood, ktorý sa už dlho snažil presadiť aj v inej úlohe ako v roli Froda z  Pána Prsteňov. V Green Street Hooligans hral po prvýkrát  „drsňáka“ a odviedol celkom dobrú prácu, aj keď sa svojim výkonom nevyrovnal filmovému kolegovi, Charliemu Hunnamovi. Napriek tomu, že Hunnam, mne doposiaľ neznámy herec, nepôsobí zastrašujúco svojou postavou, nahradil tento fyzický nedostatok dokonalým násilníckym prejavom.

Na to, že ide o futbalový film sa dej nečakane začína odohrávať v Amerike na Harvarde, odkiaľ hlavného hrdinu, Matta Bucknera (Elijah Wood), vyhodia pre podozrenie z uschovávania drog, ktoré sa našli na jeho izbe. Matt sa preto po dlhej dobe rozhodne navštíviť svoju sestru Shannon (Claire Forlani), ktorá si medzičasom založila rodinu v Londýne. Po príchode do Anglicka sa zoznámi so svojim švagrom Steveom (Marc Warren) a jeho bratom Peteom (Charlie Hunnam). Ani nie 15 minút po Mattovom príchode, mu Steve zaplatí, aby zobral Petea na zápas neďaleko sídliaceho futbalového klubu West Ham United a upozorní ho, nech sa vyhýba problémom. Absolvovaním predzápasovej atmosféry v krčme s celou GSE (Green Street Elite – firma londýnskeho futbalového tímu West Ham United) a bitky po prvom zápase, sa Matt stáva členom prvotriednej skupiny „hooligans“. So svojimi novými priateľmi strávi Matt všetok svoj čas, či na zápasoch, v krčme, alebo na „bojisku“. Všetko sa vyvíja takmer bez problémov až do dňa, keď sa losujú súperi do Anglického pohára. West Ham sa stretne s odvekým rivalom z Millwallu. Po tomto momente sa dozvedáme zopár prekvapujúcich informácii z histórie GSE, ako napríklad kto bol jej bývalým vodcom. Film vyvrcholí predzápasovou bitkou medzi firmami West Hamu a Millwallu na odľahlom mieste v londýnskom prístave, ktorá, na rozdiel od všetkých predošlých bitiek nekončí len modrinami a zakrvavenými nosmi, ale smrťou.

Vždy som si myslel, že „hooligans“ sú len skupiny vandalov, ktoré sa opijú a bijú, lebo nič iné nevedia. Tento film vyvracia moje domnienky. Títo fanúšikovia vedú často úplne normálne životy ako učiteľ telocviku na základnej škole, alebo poštár. Nejde im ani tak o bitky ako o futbal, a najmä o česť firmy (slovami Petea: „West Ham je priemerný tím, ale jeho firma je prvotriedna“ ) a zosmiešnenie ostatných firiem.

Green Street Hooligans by som odporučil najmä ľuďom, ktorým nevadí občasná brutalita vo filme a sami radi zavítajú na futbalový štadión, no i tým, ktorí chcú nazrieť do zákulisia „hooligansov“ a chcú sa dozvedieť viac o fungovaní týchto skupín, bez tradičného „klišé“.