Kvalifikácia mala byť pre mňa povinnou jazdou. A tak to aj našťastie dopadlo. Síce zo začiatku som bol hrozne nervózny, po prvom trafenom terči tá nervozita zo mňa opadla. Nezaujímalo mňa, koľko terčov zasiahli moji súperi, len koľko „holubov“ som trafil ja. Vedel som iba že vyhrávam. Nevedel som o koľko vediem a myslím si, že tak to aj bolo lepšie. Tým pádom nie som pod tlakom, keď jeden z mojich rivalov nebezpečne priblíži. Do finále som sa dostal z prvého miesta. Zo 150 terčov som trafil 135, zatiaľ čo druhí v poradí 130. To sľubuje napínavé finále. Akurát považujem za nešťastné riešenie rozdelenie finále a kvalifikácie na dva dni. Je to a psychiku človeka veľká záťaž byť vo vytrvalom napätí dva dni.
Pred hlavnou časťou tejto súťaži som nemohol spať. Zvyčajne sa mi pred pretekami ľahko zaspáva, avšak olympiáda je o inom. Som na vrchole mojej výkonnosti, ktovie či sa mi podarí vstúpiť do najbližších olympijských hier vstúpiť ako najväčší favorit na zlato. A k tomu ešte ten tlak médií, ktoré už píšu o jednom istom zlate. S takýmto pocitom človek ťažko zaspáva. A keď som už zaspával, myslel som na to, ako budem dneska stáť na pódiu pre víťazov a ako mi bude nejaký vysoko postavený člen Medzinárodného Olympijského Výboru odovzdávať zlatú medailu. Hovorieva sa: Nepovedz hop kým nepreskočíš. Snáď to dneska nebude platiť.
Ráno som musel skoro vstávať, lebo už o 9.00 ma čakala kvalifikácia. Vstávať sa mi moc nechcelo. Po sladkom spánku sa človeku nechce konfrontovať s tým čo ho čaká. S nervozity som nemohol veľa jesť na raňajky, dal som si len jedno jablko. Viac by asi môj žalúdok nestrávil. Navyše je toto ovocie veľmi zdravé a dokáže zlepšiť sústredenosť jednotlivca. V mojej profesii je to skrátka najlepší povolený doping.
Po raňajkách nasledovala porada s mojím trénerom. Zdá sa zbytočná. Tréner mi len povedal, že mám na výhru, dokážem všetkých poraziť a podobné motivačné frázy. Z taktického hľadiska sa už nič nedá poradiť, akurát „kontruj sa, skús nerozmýšľať o výkonoch ostatných a strieľaj ako doteraz “. Buď sa to podarí alebo nie. Tu by sa skôr hodil psychológ. Toho som si aj zohnal, ale krátko pre vrcholom sezóny ochorel a nemohol prísť. Aj bez neho by som to však mohol zvládnuť.
Keď som odchádzal z našej olympijskej dediny, krajania mi potriasli rukou a zaželali mi veľa šťastia. Očakávajú odo mňa aby som získal pre našu krajinu tú najcennejšiu medailu. Medzi nimi už nemám veľa priateľov, väčšina ide na olympiádu prvýkrát. Ako sa budú ku mne správať ak ich sklamem? Odvrátia sa odo mňa alebo sa ma pokúsia utešiť? Nie, takto nesmiem rozmýšľať. Musím myslieť len na preteky.
V šatni vládla mĺkva atmosféra. Každý sa len zvítal so svojimi konkurentmi a ponoril sa do svojich myšlienok. Nikomu sa nechce rozprávať. Hocijaké slovo by mohlo viesť k hádke a tá môže psychiku oslabiť alebo posilniť. Takto krátko pred pretekami si nikto nechce naštrbiť svoju vnútornú stabilitu. Aj ja sa radšej sústredím na seba a na môj výkon. Pred súťažou som si ešte vypil energetický nápoj. V ostatných pretekoch mi pomohol zvýšiť výkonnosť mozgu na 110 percent. Na čo teda rušiť víťazné rituály?
Ešte v šatni som sa pozeral na tváre mojich rivalov a hovoril som si, že pravdepodobne asi jeden má v sebe doping. A to by bolo ešte v najlepšom prípade. Nechápem tých ľudí. Veď ak je človek v niečom slabý, mal by buď viac trénovať alebo si nájsť niečo, v čom je lepší. Iba blbci sa nedovolenými prostriedkami snažia vyrovnať oveľa lepším. Mnohí nevedia, že pri tom si skracujú pobyt na tejto planéte o niekoľko rokov. Ja radšej uprednostňujem prírodný (samozrejme dovolený) doping: ovocie.
Pri vchode na štadión, sa ma znovu zmocnila nervozita. Tisícky divákov nás vítalo v aréne, ako kedysi vítali gladiátorov. Ale na rozdiel odvtedy čakali teraz na moje víťazstvo aj milióny divákov sediacich v pohodlnom gauči. Pre strelca je to naozaj hrozný pocit. Celé štyri roky si každý jeho výkon príde pozrieť maximálne tisíc ľudí a zrazu počas olympijských hier je v strede pozornosti. Niektorí sa stým ťažko vyrovnávajú.
Už je to tu. Ako šiesty finalista prichádzam na rad. Prvý terč z 50 finálových som netrafil, ten druhý našťastie už hej. V druhom kole som dva krát strelil mimo. Čo sa to so mnou deje? Takýto výpadok si už nesmiem dovoliť. Nedá mi to a pozriem so na svietiacej tabuly priebežný stav. Môj hlavný súper trafil všetky štyri „holuby“ a je už iba dva body za mnou. Ďalšie zaváhanie a môj náskok je fuč. Rozdiel medzi nami dvoma sa do 20. kola nezmenil. Strieľali sme navlas rovnako. Keď ten druhý netrafil ani jeden terč, ja som to nevyužil a tiež som vyšiel naprázdno. Naopak ak on trafil obidva, ustal som tlak a udržal som si náskok.
V spomínanom dvadsiatom kole sa dotiahol už na rozdiel jedného bodu, keďže on trafil obidva terče a ja žiaden. Avšak v nasledujúcej „runde“ som zvýšil náskok na dva body. Tri kolá pred koncom trafil znovu obidva terče. Vedel som, že ak chcem vyhrať, musím ho napodobniť. Nepodaril sa mi však trafiť ani jeden terč. Bolo vyrovnané a navyše každému ostávali len dve strely. Pre divákov výborné predstavenie, pre nás, aktérov tejto drámy, hrôza.
Napätie sa ešte zvýšilo, keď vyrovnaný stav pretrval do posledného kola. Všetky ostatné miesta mali už svojich majiteľov, len tie dve najdôležitejší nie. On bol prvý na rade. Ak trafí obidva holuby, mám po sne. Ani sa nemôžem pozerať. Počujem len jasot publika, čiže asi trafil prvý terč, a potom dlhé ticho. Že by ten druhý netrafil? Áno! Ak trafím obidva som olympijským víťazom. Nervózne čakám na prvý. Už ho vidím, zameriavam stláčam spúšť... ale spúšť nejde stlačiť! Skúsim znovu, avšak „holub“ je už dávno preč. Druhým terčom si aspoň vynútim rozstrel. Strelil som však tesne vedľa. Kým súper sa nesmierne raduje, ja stojím na mieste sťa by som bol kameň. Nahnevane hodím zbraň o zem, zagratulujem súperovi a idem do šatne. Vrátil som sa naspäť na štadión po striebro, v mixzóne som odpovedal novinárom na otázky a šiel som si oddýchnuť do dediny.
Moju zbraň za to nemôžem viniť. Celé roky mi verne slúžila, a preto môj vzťah k nej jeden pretek nezmení. Možno ani nebola chyba v nej. Možno som príliš myslel na zlato alebo som bol príliš nervózny, až som zabudol úplne potiahnuť kohútik pušky. Skrátka zlyhal som po mentálnej stránke. A práve som si nato vybral tu najnevhodnejšiu chvíľku!
Na jednej strane som sklamaný. Celé štyri roky som drel poctivo každý deň, na toto významné podujatie. Celé štyri roky som vyhrával všetky dôležité súťaže, celkovo som nazbieral maximálne päť prehier. Celé štyri roky som myslel len na jedno, a to olympijské zlato. A o to prídem v predposledným výstrelom. Kto vie, či ešte budem mať šancu bojovať o výhru na olympiáde. Hrozný pocit. Ale zas aj striebro je lepšie ako nič. Aj striebro poteší média, mojich fanúšikov a krajanov. Snažil som sa ako som len mohol a tak mi to druhé miesto nemôže nik vytýkať . Hlavne, že to mám cele za sebou. Teraz si môžem vychutnávať týždňovú dovolenku. Istotne si pozriem čo najviac podujatí a povzbudím v hľadisku čo najviac krajanov. Plánujem aj spoznať mesto, v ktorom sa momentálne nachádzam. Veď som zatiaľ len videl olympijskú dedinu a štadión. Teraz si naozaj užijem olympijské hry!
Komentáre